Teória a prax e-learningu: Druhy e-learningového vzdelávania

V ďalšej časti seriálu sa pozrieme na niektoré z foriem e-learningového vzdelávania z hľadiska použitých konceptov a technológií. E-learning ako spôsob vzdelávania sa, je možné rozdeliť na dve základné spôsoby:

  • Synchrónne vzdelávanie
  • Asynchrónne vzdelávanie

Pod synchrónnym vzdelávaním rozumieme komunikáciu a vzdelávací proces v reálnom čase – účastníci prijímajú elektronické vzdelávacie obsahy a študujú pod priamym dohľadom alebo vedením lektora (tútora). Synchrónne vzdelávanie prebieha online pomocou internetu (zriedkavo aj telefonicky). Lektor (tútor) organizuje celú vzdelávaciu aktivitu, poskytuje výklad, navrhuje praktické činnosti a overuje nadobúdané vedomosti buď priamym zberom dát z online  testov a kvízov, kladením otázok (skúška), prípadne písomnou formou (seminárne práce) počas vyučovacej hodiny.

Medzi najčastejšie formy asynchrónneho vzdelávania patria:

  • Online kurzy – presne navrhnuté a koncipované online prednášky, výklad lektorom, zdieľanie obrazovky, kurz prenášaný internetom, komunikácia so študentami naživo
  • Webové konferencie a webináre – voľnejšie postavené konzultácie a tématicky zamerané prednášky, kurz prenášaný internetom, komunikácia so študentami pomocou online chatovacích okienok, zriedkavejšie e-mailom

Ťažisko asynchrónneho vzdelávania je naproti tomu presunuté omnoho viac na samostatné štúdium. Študenti si aktivitu organizujú viacmenej sami, avšak vždy na základe študijnej osnovy vzdelávacieho programu. Zvyčajne majú prístup k vzdelávacím obsahom študijného programu online pomocou internetu či intranetu (systémy riadenia a výučby LMS), prípadne majú k dispozícii kompletný program na CD, DVD. Študujú v čase a tempom, ktoré im vyhovuje. Overovanie  vedomostí a poznatkov prebieha systémom takzvaných autotestov (selftesting), ktoré automaticky vyhodnocujú a odporúčajú študentovi  ďalšie študijné aktivity.

Medzi najčastejšie formy asynchrónneho vzdelávania patria.

  • E-learningové vzdelávacie projekty vo forme multimediálnych a interaktívnych dokumentov (často animovaných filmov) – tieto študijné programy sú distribuované a dostupné online pomocou internetu (vzdelávacie webové portály, LMS systíémy), prípadne sú distribuované pomocou klasických ,,offline“ médií ako CD ROM, DVD atď.
    E-learningové vzdelávacie projekty založené na pravidelnom distribuovaní obsahov pomocou e-mailu – sem patria najmä jednoduchšie vzdelávacie projekty

V praxi sa v zásade ujali najrôznejšie kombinované formy synchrónnych a asynchrónnych vzdelávacích postupov. Časť vzdelávacích obsahov v študijnom programe prijímajú študenti samostatne (napr. vo forme multimediálnych vzdelávacích filmov) a časť absolvujú na online stretnutí.

V teórii e-learningových vzdelávacích postupov sa spomínajú aj ďalšie pojmy a termíny, tie však z hľadiska našej publikácie, ktorá je orientovaná na tvorbu –learningových obsahov, podrobnejšie nespomíname.

Nabudúce oboznámime s procesom návrhu a vývoja elektronických vzdelávacích kurzov (e-learning process development).

Jaroslav Verlík

Be the first to comment

Leave a Reply