Tí z vás, ktorí sa e-learning developmentu venujú profesionálne, už určite počuli o koncepte troch typov centier ľudskej pamäte – zmyslovej, pracovnej a dlhodobej. V tomto článku si trochu povieme o tom, ako ľudská pamäť prijíma a spracováva podnety z okolia a ako sa učíme z multimédií.
Človek prijíma podnety a informácie z okolia pomocou zmyslových vnemov nepretržite od narodenia – najprv čisto spontánne (nonintencionálne), neskôr aj cieľavedome, v rámci celkovej socializácie človeka ako osobnosti v rovine osobnej, sociálnej, spoločenskej aj kultúrnej. Prijímané podnety následne spracúva a štruktúruje tak svoju osobnosť. Ak je toto prijímanie cieľavedomé, hovoríme o vzdelávaní a sebavzdelávaní. Zmyslová pamäť teda dokáže informácie zachytávať z okolia a posúvať ich do takzvanej pracovnej pamäte (môžeme si ju predstaviť ako časž vedomia určeného na ľudské myslenie a vyhodnocovanie). Pracovná pamäť sa postará o spracovávanie prijatých materiálov sadou mentálnych a emočných schopností jedinca a po ich vyhodnotení sa sa tieto odosielajú ,,na porovnanie“ do dlhodobej pamäte. Na porovnanie preto, že ľudský mozog si dokáže najviac podnetov zapamätať v dlhodobej (teda trvalej) pamäti tak, že sa pokúša porovnávať nové údaje s údajmi, ktoré sa tam už nachádzajú a nadväzovať na ne. Ak vo svojom ,,archíve“ niečo porovnateľné nájde, je učenie sa efektívnejšie, než vytváranie nových informačných ,,šuflíkov“. Týmto spôsobom sa vytvárajú ucelené a systematické bloky vedomostí v dlhodobej pamäti.
Prečo o tom dnes hovoríme? Nuž preto, že pri vývoji digitálnych vzdelávacích obsahov musíme priamo v praxi využívať jeden z najzákladnejších poznatkov o procese učenia sa a to skutočnosť, že zatiaľ čo zmyslová a dlhodobá pamäť majú prakticky neobmedzenú kapacitu, pracovná pamäť je výrazne obmedzená. Pracovná pamäť ,,pracuje“, vyhodnocuje, triedi, distribuuje. Je teda mimoriadne zaťažená odchytávaním vhodných vonkajších podnetov a ich spracovávaním, pričom má svoje limity. A tak je pre všetkých dizajnérov e-learningových kurzov veľmi dôležité poznať túto skutočnosť, pretože zväčša navrhujeme multimediálne kurzy, ktoré sú založené na príjímaní dvoch základných typov informácií – zrakových a sluchových. K zrakovým informáciám patria médiá typu čítaný text, video, animácia, grafika, k sluchovým hovorený text, hudba, zvukové efekty. Našou úlohou je teda vhodne namixovať ,,dávky“ týchto informácií takou prípravou multimédií, ktorá zabezpečí, že v procese učenia sa z multimédií nedôjde k nežiadúcemu preťaženiu pracovnej pamäte. Následkom preťaženia z prúdu informácií by bola istá strata ,, dejovej nite“, dezorientácia, neskôr až únava, rezignovanosť, tendencia preskakovať celé kusy prúdiacich vzdelávacích oobsahov, či v najhoršom prípade zavretím e-learningového kurzu a celkovým znechutením. Tento moment býva aj najčastejším dôvodom, prečo sa niektorí ľudia stále s dešpektom pozerajú na e-learningové vzdelávanie. Zle navrhnutý a tým pádom aj zle vypracovaný kurz môže totiž vyvolať dojem, že celá ,,technológia“ je ,,nanič“.Na svojich kurzoch však s obľubou využívam tvrdenie starých českých klasikov: Zařízení funguje správně, obsluha je špatná. -:)
Problematika učenia sa z multimédií a princípov navrhovania e-learningových obsahov, psychológia elektronického vzdelávania a design e-kurzov, sú mimoriadne rozsiahle a náročné oblasti, ktorým sa venujú najmä zahraniční vedci a teoretici. V článkoch na portáli mLearning.sk sa pokúsime týmto témam čo najpodrobnejšie venovať. Pretože prameňom úspechu každého vytvoreného kurzu je starostlivé plánovanie (poznávanie cieľovej skupiny a cieľov vzdelávania atď.), dobre navrhnutá osnova, storyboarding, dizajn a development celej aktivity a vhodne zvolený typ kurzu – až potom je e-learning aj o práci so softvérmi, vývojom a výrobou obsahových jednotiek a o použitých technológiách.
Jaroslav Verlík
eLearning developer
mLearning specialist