E-learning sa v slovenských zemepisných šírkach i napriek expanzívnemu boomu vo vyspelom svete, stále viacmenej iba prebúdza. Pýtate sa, prečo si to myslím? Dôvodov je niekoľko. Za prvé, až na zopár výnimiek nenájdete na slovenskom webe, ba ani vo firemnom či vzdelávacom prostredí, takmer žiadne pôvodné odborné zdroje k tvorbe e-learningu. Za druhé, na Slovensku neexistuje žiadnu komunita tvorcov a vývojárov e-kurzov, ktorí by udržiavali nejaký ten pomyselný elearningový ohník, ku ktorému by každý nadšenec či elearning developer prišiel denne pookriať a čosi sa dozvedieť či naučiť od ostatných. Čo tu teda vlastne existuje? To je to za tretie – existuje tu totiž iba niekoľko špecializovaných firiem, ktorých zákazníkmi sú v drvivej väčšine nadnárodné spoločnosti, v ktorých je – samozrejme – e-learning ako spôsob dovzdelávania a technologická metóda stabilnou zložkou firemnej vzdelávacej praxe. Menšie slovenské spoločnosti a firmy buď e-learning nezaradzujú do svojich vzdelávacích aktivít vôbec, alebo iba v najjednoduchšej forme – napríklad poskytovaním klasických office dokumentov, stiahnuteľných z webu a podobne.
Oveľa lepšie na tom nie sú ani slovenské vysoké školy, ktoré sa už takmer bez výnimky chvália svojim vlastným elearningovým portálom. Aký obsah však tieto ,,elearningové“ portály poskytujú? Áno, uhádli ste – statické HTML texty a obrázky, wordovské dokumenty, PDF-ka a nanajvýš tak powerpointové prezentácie. Tieto dokumenty sú pritom tou najjednoduchšou formou ,,elearningu“ a mali by fungovať iba ako doplnková knižnica zdrojov k vlastnému vzdelávaniu. Od skutočných ucelených elearningových vzdelávacích programov je tento obsah zatiaľ na hony vzdialený.
Isteže, zhodneme sa na tom, že táto situácia je v celkovom slovenskom kontexte povestným začarovaným bludným kruhom – kde je slabý dopyt, stagnuje ponuka. S tým úzko súvisí skutočnosť, že vývoju e-learningových obsahov sa venuje málo firiem, neexistuje vývojárska komunita a tí, čo existujú, vyrábajú pomerne drahé obsahy a programy v uzavretom prostredí a to zase odrádza aj potenciálnych záujemcov. A tak ďalej, a tak ďalej…
Trend vo svete je však úplne opačný – e-learning v anglosaskom a zámorskom vyspelom svete sprevádza veľmi prudký rozmach, doslova až expanzia. Elearning ako vzdelávací spôsob a distribučná metóda obsahov nasadzuje stále vo zvýšenejšej miere a dopĺňa (občas aj priamo nahrádza) klasickú prezenčnú výuku všade tam, kde je to možné. Na internete nájdete špecializované weby, ktoré sa venujú spôsobom a stratégiám elektronického vzdelávania z pohľadu pedagógov, lektorov a vzdelávajúcich v školstve, alebo v otázke softvérovej a technologicky orientovanej komunity, ako sú užívateľské skupiny a blogy, kde si účastníci zdieľajú skúsenosti, metódy, technické postupy, tipy, ukážkové súbory a ďalšie materiály k tomu, ako efektívne tvoriť e-learningové obsahy a spravovať systémy riadenia vzdelávania.
Tento svetový trend súvisí s plne akceptovanou prioritou v ekonomicky rozvinutých krajinách, ktorou je myšlienka neustáleho celoživotného vzdelávania, dovzdelávania, rýchla odborná a profesijná migrácia v prípade potreby, čím si uchádzači o zamestnanie alebo zmenu zamestnania veľmi efektívne zvyšujú alebo preorientúvajú pracovnú kvalifikáciu, aby tak lepšie zareagovali na potreby pracovného trhu. Dištančné vzdelávanie – ktorého súčasťou je aj elearning – je vynikajúcou a účinnou cestou, ako to dosiahnuť.
Elearning šetrí čas, náklady, môže spájať aj veľmi vzdialených ľudí v spoločnej vzdelávacej aktivite a v prostredí školstva uľačuje pedagógom, lektorom a učiteľom vlastné vzdelávanie, podporuje dovzdelávanie, opakovanie, ale môže byť aj centrom a nástrojom dištančnej komunikácie so žiakmi. Mnoho pedagógov sa ešte aj dnes trochu komicky obáva, že elearning ich má nahradiť. Je to samozrejme, holý nezmysel – elearning má byť nástrojom, pomocou a výhodou v akomkoľvek vzdelávaní. Úloha vzdelávajúceho môže byť posunutá z pozície priameho vzdelávateľa do role tútora, dohľadu a správcu výučby, ale až na malé výnimky nemožno ľudský edukačný faktor zo vzdelávania vylúčiť. Nie je na to ani dôvod.
Kde teda na Slovensku začať? Nuž presne tam, kde slovenský elearning nezačal: pri vývoji obsahu. Najzákladnejším a najdôležitejším stavebným kameňom e-learningového vzdelávania je pochopiteľne vlastný obsah, učebná látka. Tá musí byť didakticky vhodne spracovaná do formy podkladov pre vznik e-learningovej jednotky a to na základe požiadaviek, súvisiacich so špecifikami elektronického vzdelávania. Z elektronických jednotiek (lekcií) vznikajú moduly (kapitoly) a tie sa zlučujú do ucelených multimediálnych kurzov, ktoré sú následne testované, overované a nakoniec exportované do systémov riadenia výučby. My na Slovensku sme začali presne opačne – od vzdelávacích systémov, v ktorých prevádzkujeme polobezduché statické dokumenty (obsahy)..
Pedagóg alebo iný zhotoviteľ podkladov musí samozrejme všetky špecifiká a procesy návrhov, vývoja, implementácie a distribúcie ovládať a v úzkej náväznosti a spolupráci s programátormi a grafikmi tieto podklady spracovávať, čím tímovo vzniká digitálny vzdelávací produkt. Výsledkom ich práce teda má byť moderný, multimediálny a užívateľsky ,,prívetivý“ vzdelávací systém, ktorý je nositeľom a distribútorom profesionálne spracovaných produktov, v ktorých sa poslucháč dokáže bez zbytočnej námahy orientovať a ihneď rozpoznávať a prijímať vzdelávacie obsahy čo najprirodzenejším spôsobom.
Jednou z mála e-learningových štúdií na Slovensku, ktoré sú zverejnené na internete, je práca Prof. Ing. Milana Turčániho, CSc pod názvom ,,E-learning v celoživotnom vzdelávaní“. Autor sa zaoberá celkovou situáciou v slovenskom e-learningovom vzdelávaní a poskytuje všeobecný úvodný rozhľad a informácie k pochopeniu toho, čo je to elearning, ako funguje, aké sú jeho výhody a nevýhody a aký úžitok vo vzdelávacej praxi prináša.
Z tejto práce ma zaujala najmä autorova myšlienka, podľa ktorej môže byť e-learningovým obsahom prakticky akýkoľvek elektronický dokument. Vzdelávacie obsahy v elektronickej forme by podľa tejto definície mohli siahať od jednoduchých textov v HTML či Worde, cez dokumenty PDF (e-booky klasických knižných strán), až po digitálne prezentačné prednášky, či bohaté multimediálne aplikácie vo forme uzavretých tématických blokov a vzdelávacích jednotiek, ktoré sú potom nasadené do špecializovaných systémov riadenia výuky na internete.
Domnievam sa, že ak môže byť e-learningovým obsahom akýkoľvek elektronický dokument, potom je možné považovať za e-learning prakticky ľubovoľný elektronický obsah, ktorý čosi vysvetľuje, ozrejmuje, čiže prináša úžitok vo forme poznávania (učenia sa). A to by potom otváralo v otázke e-learningu už doslova všeobjímajúce dvere ľubovoľných možností, ako využívať užitočné informácie v procese a potrebách celoživotného vzdelávania. Ba dokonca, z tohto pohľadu je prakticky možné ,,s nadsázkou“ vnímať celý internet – i napriek značným objemom obsahov, považovaných za informačne bezcenné smetisko – ako obrovský e-learningový mechanizmus, v ktorom sa zdieľajú informácie a poznanie. Takáto bezbrehá definícia by iste nevniesla do definície poriadok.
Práve z tohto málo predstaviteľného dôvodu by som ja osobne nevnímal ako e-learningový obsah ľubovoľný elektronický dokument. Stránka HTML ako fyzický nositeľ obsahov, ktoré je možné zobrazovať v internetovom prehliadači, je totiž natoľko dostupný a všeobecný spôsob zdieľania informácií, že pod pojmom e-learning ako ľubovoľný elektronický dokument v ňom stráca svoju podstatu v chaose možných obsahov. Webstránka či dokument Wordu by nemali tvoriť súčasť ,,podstaty“ e-learningu ako takého, ale mali by byť ,,iba“ doplnkovými nosičmi a zdrojmi vo forme elektronických knižníc, ktoré vlastný elearning, teda pedagogicky navrhnuté a multimediálne spracované obsahy, okruhy informácií, blokov, modulov a jednotiek, samozrejme takisto potrebuje.
Dnešný slovenský elearning je teda zatiaľ iba ,,ochudobnený“ či ,,odstredený“ e-learning. Plnohodnotný e-learning totiž používa napríklad:
Didaktické metódy – prednáška, simulácia, demonštrácia, test, príklad, úloha, interaktívny scenár, výlet na miesto, príbeh učiteľa, prípadová štúdia…
Multimédiá – texty a odrážky, statická grafika (fotografie, ilustrácie, infografika), dynamická grafika (animácie, video) a audiomédiá (hovorené slovo, audiefekty, jingle…)
Štruktúroované digitálne obsahy – na základe vyššie spomínaných didaktických metód sú vhodne poskladané multimédiá do digitálnych obsahov – lekcií, modulov, kurzov, systémov kurzov…
Distribúcia – všetky štruktúrované digitálne obsahy sú následne exportované a distribuované pomocou systémov správy a riadenia výučby LMS, ďalej na CD alebo DVD, ako inštalovateľný softvér, alebo distribuované pomocou najmodernejších kanálov, ako sú sociálne siete, mobilné zariadenia a podobne..
Položme si teda ústrednú otázku tejto eseje – čo z toho a v akej forme môže dnes ktokoľvek z nás vidieť voľným okom v slovenskom elearningu?
Nič, alebo len veľmi málo. Aspoň určite nie vo forme všeobecne zaužívaných postupov a pravidiel. V tomto bode sa preto opäť dostávame do už spomínaného začarovaného kruhu, v ktorom slovenský elearning ešte stále dospáva svoje rané štádiá v kojeneckej postieľke.
Ale na záver predsa len nezostaňme v polohe suchého pesimizmu. Záujem ľudí v školstve aj súkromnom IT vývojovom segmente tu je, chýbajú však impultzy.
Impulzom mohla byť digitalizácia školstva. Digitalizácia školstva na Slovensku sa však niesla v znamení nákupov didaktickej techniky, ktorá však dnes častokrát iba zdobí školské sklady, alebo v lepšom prípade na nás pozerá polonevyužitá na stenách tried. Osoh z týchto európskych dotačných projektov si nadojili do súkromného vrecka v prvom rade lobistické firmy. Ale to kľúčové k ich využitiu – rozumné a komplexné zavzdelanie vyučujúcich do problematiky tvorby digitálnych obsahov, tu skrátka nikdy neprebehlo. A ak áno, tak nanajvýš v rovine budovania základných zručností práce s prostriedkami IKT. To je pre elearning zúfalo málo.
A preto nezostáva než dúfať, že i napriek týmto negatívam slovenský e-learning postupne prekoná svoje rané štádiá a dobehne celosvetový trend, ktorým je dokonca dnes už reálny nástupca elearningu – mLearning,. Teda elektronické vzdelávanie v mobilných zariadeniach ako sú smartfóny a tablety, pre ktoré sa opäť špecificky pripravujú vzdelávacie materiály, tvoria metodiky, vznikajú užívateľské a vývojárske komunity atď atď. Bez najmenšieho zaváhania možno skonštatovať, že už v najbližších rokoch budeme svedkami toho, čo všetko sa dá a bude dať naučiť nielen dištančne ale rovno mobilne – doma, na ulici, v autobuse, kdekoľvek. Teda bez akejkoľvek viazamosti na fixné prostredie, či už dištančné alebo klasické.
Jaroslav Verlík
Be the first to comment