Vzhľad prezentácií: menej býva viac a k tomu štipka citu a stratégie

V praxi sa častokrát stretávame s tým, že tvorba a spracovanie  obsahov prezentácií ležia nezriedka na pleciach graficky či prezentátorsky menej zdatných používateľov vo firemnej alebo školskej administratíve (či už z vlastnej vôle, alebo donútením nadriadených atď.). Vytvorenie dobrej dátovej prezentácie si však vyžaduje trochu viac, než len schopnosť importu obrázkov a vpísania titulkov, ktoré sa (častokrát ledabolo) a nevzhľadne rozmiestnia. V nasledujúcom článku sa skúsime zamyslieť nad tým, ako navrhnúť a zladiť prezentáciu po grafickej aj obsahovej stránke – lebo i keď je najdôležitejší v prvom rade obsah, obal vás predáva a je vašou vizitkou.Nakoniec, nezanedbateľnou je aj otázka pôsobenia grafického dizajnu ako účinného prostriedku, ktorý pomáha prijímateľovi ľahšie vnímať, dekódovať a vstrebávať poskytované informácie a vzdelávacie obsahy.

V procese návrhu a plánovania prezentácie najprv berieme do úvahy tématické zameranie obsahov a na základe toho sa rozhodneme, ako bude prezentácia ladená – informačne, emočne, asociačne atď. Povedzme si niekoľko základných pravidiel, ktoré musíme ovládať a brať v úvahu prv, než začneme čokoľvek navrhovať:

Pozadie snímkov:

  • Moderné počítačové aplikácie nám ponúkajú nesmierne množstvo predpripravených grafických pozadí. Samostatne môžu vyzerať úchvatne, ale po ,,naložení\” obsahov (textov, fotografií, tabuliek, grafov atď.) spôsobia efekt prepchatia. Buďte preto striedmy – dôležité je, aby vizuálne príliš zložité pozadie snímkov nesťažovalo čítanie textových titulkov a nebránilo fotografiám či ilustráciám v ich výpovednej hodnote. Takisto príliš silné jednofarebné pozadie môže v prezentácii spôsobiť problémy s čitateľnosťou v prípade, ak je farba písma primálo kontrastná, alebo miestnosť, kde sa premieta, je príliš zaliata svetlom.
  • Najosvedčenejšie pozadia bývajú biele, prípade pozadia s veľmi jemným farebným nádychom a zapusteným obrázkom či kresbou (watermark). Jemne myslíme naozaj jemne

Texty:

  • Vyberajte niektoré zo základných a bežne používaných fontov, ktoré prijímatelia podvedome poznajú a nemusia ich lúštiť. Takéto písma neodpútavajú pozornosť, ich čitateľnosť by mala byť aj vzhľadom k vhodne zvolenej veľkosti textov prirodzená a nenamáhavá. Nepoužívajte ,,exotické\” druhy písiem a ak áno, tak iba ako grafický doplnok, ornament a podobne – v rozumnej miere a s cieľom dosiahnúť  na lokálnom mieste emóciu.
  • Na obrazovke sa najľahšie prijímajú bezpätkové písma typu Arial, Myriad, Helvetica atď. osvedčenou metódou je kombinovanie dvoch druhov písiem – pätkového a bezpätkového.
  • Žiadny snímok by nemal obsahovať bloky podrobných textov, ktoré by vyžadovali príliš veľkú námahu (naviacf by došlo k neúmernému zmenšeniu písma). V prípade osobne premietanej prezentácie použite na obrazovke základné body toho, o čom budete rozprávať – titulky môžu mať priamy informačný charakter (oznamovací), alebo motivačný charakter (vzbudiť záujem, prekvapenie). Rozprávanie k nim potom dostatočne rozvinie obsah titulkov. Nikdy nečítajte to isté, čo je na snímku. V prípade automaticky spúšťanej animovanej prezentácie spúšťané z webu, intranetu, na CD atď.) dané texty narozprávajte ku každému snímku.

Čiary, šípky, rámčeky:

  • ich základnou úlohou z pohľadu grafického dizajnu je to, že majú oddeľovať alebo naopak – združovať obsahy do tématicky príbuzných blokov a zvýrazňovať, či usmerňovať pozornosť prijímateľa. Používajte ich iba pre tieto účely. Svojvoľné používanie týchto prvkov vedie k dezorientácii, z ktorej plynie latentná nechuť prijímateľa ,,lúštiť\”, čo je dôležité alebo čo s čím súvisí v záplave čiar.

Fotografie alebo ilustrácie:

  • V prípade, ak je potrebné zaznamenať fotorealistické informácie – teda čosi ako ,,strohú\” realitu vizuálnej informácie, používajte fotografie.  Naopak, ak chcete aby prezentácia pomáhala prijímateľovi ,,myslieť\” v asociáciách  a tak trochu hravejšie, použite ilustrácie a kresby.
  • Veľkosť týchto objektov by mala byť primeraná – obrázky tak nebudú zanikať, ani naopak – príliš ,,prekrikovať\” informácie v textoch. Samozrejme, samoúčelné obrázky a grafiky nemajú čo v prezentácii hľadať.
  • Triezvo sa rozhodnite, ktoré texty v prezentácii si zaslúžia zvýraznenie a doplnkovú informačnú ,,pridanú hodnotu\” vo forme obrázku.  Kliparty používajte napríklad v prípade, že nedisponujete žiadnou vhodnou fotografiou na čisto textovom snímku. Rozbijete tak jeho fádnosť textu, presviežite vzhľad, upozornite na nejakú časť a napomôžete živšiemu vnímaniu obsahu prijímateľom.

Zrozumiteľnosť a jasnosť kontra preefektovanie:

  • Zrozumiteľnosť má prednosť pred  prešperkovanosťou. Dnešné moderné aplikácie vám poskytujú celý rad ,,kúzelných” animácií, efektov a filtrov. Používajte ich umiernene a dbajte na ich dobrý výber. Pri ,,preanimovaní\” alebo ,,preefektovaní\” prezentácie opäť dôjde k zbytočnému odpútavaniu pozornosti a vnímavosti, v extrémnych prípadoch až k preťaženiu, dezorientácii a nechuť ďalej sledovať dej prezentácie.

Grafy a tabuľky:

  • Poskytujú vynikajúci spôsob ako prehľadne organizovať dáta, ktoré by v prípade nasadenia napríklad v podobe čisto textových informácií trebalo náročnejšie dešifrovať. Grafy a tabuľky naviac pomáhajú ujasňovať predstavu o vzájomnom súvise dát.Viac grafov či tabuliek na jednom snímku použite iba v oddôvodnených prípadoch.

A ako to všetko zorganizovať? Ako docieliť, aby prezentácia vizuálne ,,dýchala\”?  Je prázdny priestor okolo prvkov zbytočný, nevyužitý? V budúcom článku si povieme niečo o základoch grafického dizajnu a rozmiestnenia prvkov. Nakoniec sa zmienime aj o vhodnej ,,osnove\” snímkov na základe témy a logickej postupnosti.

Jaroslav Verlík
eLearning developer
mLearning specialist

Be the first to comment

Leave a Reply