Nazdávam sa, že kreativita a motivácia sú kľúčovými predpokladmi ozdravenia nášho školstva. Nie sú to chýbajúce či nechýbajúce peniaze, nie sú to europrojekty, nie sú to iné umelo vytvorené náhrady obyčajnej pedagogickej a andragogickej ochoty byť aktívnymi vzdelávateľmi, učiť sa učiť a to vždy odznova a nanovo, objavovať nové veci a vytvárať nové zaujímavé interaktívne projekty pre svojich žiakov a účastníkov. Skrátka, i napriek všetkým problémom, ktoré sú a vždy budú, ZAČAŤ TVORIŤ.
Tvorenie je ľudská hybná sila. Nemusíte byť expertom, grafikom, výtvarníkom, programátorom, ani žiadnym IT guru! Ani nepotrebujete fúru peňazí na technickú výbavu. Dnešné moderné nástroje a technológie umožňujú začať tvoriť digitálne vzdelávacie obsahy aj s minimálnym bagetom. Chce to len jedno jediné – ZAČAŤ. Urobiť prvý krok. Len čo vykopnete svoju vlastnú loptu na svoje vlastné ihrisko, rozprúdi sa dynamika kreatívnej hry, ktorá vás pohltí natoľko, že si zakrátko ani neuvedomíte, ako z vás opadol strach z technológií a vy zrazu prinášate na vyučovanie nové nápady, vzdelávacie hry, interaktívne testy. A vaši žiaci – generácie odchovávané na smartfónoch, facebooku a mobilných hrách – vám zrazu rozumejú, lebo hovoríte ,,ich kódom“. Všetci účastníci vzdelávacieho procesu napríklad v beťnej škole zistia, že Ľudovíta Štúra sa nemusia učiť zo suchého textu starej literárnej učebnice (aj keď prečo nemať poruke aj to!), nemusia si otrocky zapisovať poznámky na skúškové memorovanie, pretože pre nich môžete vytvoriť jednoduchý vizuálny príbeh, digitálny fotovýlet do Martina, s audiovýkladom, možno aj videom, a celý vzdelávací objekt sa zakonči malým vedomostným testom. Výsledky sa odošlú do vzdelávacieho systému, do vašej virtuálnej učebne, v ktorej vidíte, kto, kedy, ako dlho a čo si pozrel, ako absolvoval test atď. Zdá sa vám to zložité? Nebotyčné? Nerealizovateľné? Divili by ste sa, že takýto materiál je možné vyrobiť a potom doživotne nasadzovať do svojho vzdelávania za pár hodín kreatívneho zábavného posedenia -:) Mrknite sa na stránky edex.adobe.com, kde je azda najväčšia komunita moderných učiteľov v digitálnej ére. Učia sa sami, učia sa od iných a následne učia ďalších. Zdieľa sa tam tvorivosť, hľadanie nových ciest, zábava, motivácia. A samozrejme aj digitálne zručnosti.
Nespoliehajte sa na prísun hotových digitálnych vzdelávacích riešení, ktoré v posledných rokoch zaplavujú naše školy. Sú to instantné obsahy, ku ktorým nemáte vzťah, nemajú nič z vašej duše. Neviete ich upravovať pre svoje potreby, viete ich iba nasadiť a mechanicky distribuovať žiakom. To je dosť málo. Vytváranie týchto digitálnych vzdelávacích projektov pre školy má dve skupiny ľudí, pre ktoré sú skutočne prínosné – manažérov a poberateľov europrojektov a distribútorov didaktickej techniky. Vyrobia to pre vás, privezú to a nechajú si podpísať papiere. To je všetko. Mnohí pedagógovia napríklad nevedia používať interaktívnu tabuľu, nevedia si vytvoriť obsahy, ktoré by na nej premietali. Nepoznajú metodiku, ako si vystavať hodinu, založenú na digitálnych pomôckach a interakcii so žiakmi. A tak sa eurotabule nezriedka povaľujú po školských skladoch, alebo visia na stenách tried ako lapače prachu. Tieto ,,projektové dodávky na kľúč“ v skutočnosti iba podpriemerne vypĺňajú veľkú kompetenčnú dieru, ktorou sú častokrát veľmi slabé digitálne zručnosti vzdelávajúcich, najmä v otázkach metodiky tvorby a vlastnom praktickom vývoji vzdelávacích obsahov. A ruka v ruke – slabou motiváciou mnohých učiteľov vystúpiť z tieňa a popasovať sa s technológiami.
Pevne verím, že tento stav sa bude pomaly zlepšovať. Československé školstvo patrilo kedysi k špičke vzdelávacích systémov vo vyspelom svete. Dnes sa pomaly otáčame a pokúšame reinkarnovať mnohé užitočné veci z minulosti, ako napríklad napojenie škôl na priame výrobné podniky. Súhlasím, nech sa vrátia veci, ktoré boli užitočné a efektívne. Ale zároveň musíme držať krok s nezastaviteľným vývojom, ktorý prináša každý deň nové výzvy. Ak naši učitelia nezareagujú teraz, o niekoľko rokov budú pre svojich žiakov iba panoptickou a komediálne ladenou parafrázou z prehistórie. Bez autority, bez auditória, bez rešpektu k samým sebe.
Digitálne prostriedky a technológie samozrejme nie sú všeliekom. Ani nemajú byť“ Ak je vhodné používať vo výuke tradičné prístupy, nik nemôže tvrdiť, že to staré ale efektívne a účinné treba za každú cenu zahodiť. Technológie nám majú pomôcť tam, kde je to vhodné. Či už v komunikácii so žiakmi – teda byť dnešní – alebo poskytnúť nové možnosti, alternatívy. Aby bol skrátka väčší výber a aby vzdelávajúci vystúpili z tieňa stagnácie a svoje učiteľské povolanie opäť vnímali ako cennú službu pri výchove detí, mládeže aj dospelých.
Jaroslav Verlík
konzultant pre digitálne vzdelávanie a multimédiá
Na záver ešte malé inšpiračné video:
Be the first to comment